Prečo je Harry Potter jeden z mojich obľúbených grafických dizajnérov.

Rád by som sa vyhol strate drahého času vášnivého čitateľa, uvedením ho v neodvratný omyl. Článok by sa zo začiatku mohol javiť ako estetická analýza vizuality Harryho Pottera v kontexte grafického dizajnu. Priznám radšej hneď na začiatku, že sa nesnažím naplniť túto odvážnu ambíciu. Ide o toto… ehm – že Mýtus.

01

Ako vzniká mýtus

Mýtus Harryho Pottera, ten je totiž skvelý. Začnem preto energicky. Harry! skrátene HÁčko sa narodí do nášho sveta.

¶ Cíti sa v ňom však neisto. Má obyčajné meno, z ktorého sa ani nedá robiť sranda. Je utláčaný, diskriminovaný na hojdačkách v hoode, iný ako ostatné deti hrajúce sa pokojne na anglickom trávniku s bejzbalkami. Ostatní majú psíka, on chce sovu. Chlapci sa šermujú papekmi z brezy, on musí mať péro z Fénixa a šplhať po Vŕbe. Bútlavej. Nie kamarátke z vedľajšieho paneláku.
¶ Nie, nie, tá jeho ho môže prizabiť jemne šimrajúcimi halúzkami vo vánku severoanglického stáleho počasia. Vôbec nemá nejaké vysoké nároky. Žije to, čo sa mu ponúka — však čoby nie, tiež by som bral namiesto hokeja metlobal. Ale fascinujúce je pre mňa práve to, že na začiatku príbehu je realita vykreslená presne tak, ako ju väčšinovo (normálne) vnímame. HÁčko však nie je normálny.

02

Paralelný svet?

Na opačnej strane je do nášho sveta zasadený ten druhý, paralelný svet.

¶ Skrytý. Jestvujúci za hranicami nášho bežného vnímania. A práve tento svet sa mu začne odhaľovať. Svet, ktorý je mu zrazu prirodzený, hoci ho nikomu nesmie ukázať — ostatne aj preto, lebo ho bytosti“reálneho” sveta nie sú schopné prijať.

03

Výzvy, aby som si kúpil prútik.

Úprimne, v 15-tich som bol presvedčený o dôležitosti významu výpravy do Londýna za účelom vypátrania Šikmej uličky. Aby som si kúpil prútik. Stačil by mi aj ten brezový. Zo stromu v Hoode za domom. Jadro by mohlo byť aj z hlocha alebo jašterice. Nehanbím sa za to. Peňazí nebolo nazvyš & skôr ma mrzí, že som nenašiel ten správny strom. Jašteríc bolo každé leto dosť. Tak som sa uspokojil aj s vytúženou skladanou BMX-kou z požičaných dielov od dedka, pretože mám jašterice rád a išiel som radšej v mieri ďalej.
¶ Nerozumel som svetu a hlavne som mal vnútorný pocit neakceptácie reality tak, ako mi bola v tej dobe predostieraná. Stačila malá iskra. Jazva v tvare 4-centimetrovej hyperboly pri brade, urobená zatúlanou lodičkou spolužiačky liepajúcej sa po tyči na ihrisku (vážne?, lezú tak skoro?) a nebol problém stotožniť sa s HÁčkom. Chytil som sa. V mojej detskej mysli začala horieť imaginácia vytvárajúca cestu k vlastnej optike. Neskôr som sa dozvedel, že je rozbitá prinajmenšom ako HÁčkove okuliare. Hermiona vtedy točila Väzňa z Azkabanu a opravovať samému sa mi to nechcelo.

04

Tak kde je ten dizajn?

Rozbité okuliare alias “Kde je ten dizajn?”
¶ Som v pokušení napísať, že dizajn tu vlastne nie je a celé je to veľká habaďúra, ale bola by to lož. Rozbité okuliare ako symbol HÁčkovej skreslenej optiky sú podľa mňa zásadným momentom celej ságy. Začalo to, keď ich prelepil, aby opravil svoj problém, i keď problém v okuliaroch nebol, podľa mňa, vôbec. Nástroj“lepiacu pásku” použil tak bázlivo, ale za účelom zlepšenia videnia.

05

Na koniec všetky konceptuálne tendencie

Harryho konceptuálne tendencie. Otázkou je, že jeho nástroje sa s jeho čarodejníckymi schopnosťami exponenciálne zlepšovali, ale okuliare mal až do siedmeho dielu stále rozbité.
¶ Takže prečo? Žeby bola Hermiona zamestnaná hladkaním Krivolaba, zatiaľ čo HÁčko bol chorý, keď preberali Reparo? Myslím, že ee. Skôr to vidím takto…

Pochopil, že keby ich opravil, stále by videl svet inak. A preto je HÁčko môj obľúbený grafický dizajnér. Pretože nechal krásne veci také, aké sú.